Hľadajme svoje životné ciele, pretože tak ako lukostrelci musia určiť svoje ciele pred výstrelom, aj my skôr dosiahneme to, čo chceme, ak sa na to zameriame.
Aristotle

Komunikácia pomocou reči tela


 

Čo presne znamená komunikácia pomocou reči tela?

 

   Iste si všetci pamätáme ešte na nemé filmy. Nemý film bol čierno biely a bez slov. Dobro a zlo sa dalo rozpoznať iba na základe gest. Ani jedno slovo sa nehovorilo počas celého filmu a presne sme vedeli o čo ide, čo je podstatou, kedy sa máme smiať, vedeli sme, ktoré sú pozitívne postavy a ktoré naopak, sú negatívnymi. Tie postavy však komunikovali medzi sebou, ale aj s nami celým telom. A práve o to ide. Potrebujeme si uvedomiť, že človek neustále komunikuje buď verbálne, čiže slovami, alebo nonverbálne, pomocou reči tela.

 

Podľa antropológa ALBERTA MEHRABIANA získavame v rozhovoroch slovami len 7% informácií. Ďalších 38% získavame zo zvuku hlasu a 55% z reči tela. Samozrejme treba si uvedomiť aj to, že na komunikácii sa zúčastňujú aj ostatné zmysly, ako napríklad čuch.

 

Americkí vedci Friesen a Soreson skúmali ľudí piatich kultúr aj kontinentov a dospeli k prekvapivému výsledku. Skúmali to predovšetkým v Afrike, v Autrálii, u Eskimákov, u juhoamerických Indiánov, v Indii a prišli na to, že všade existujú rovnaké základné gestá a mimika ako telo vyjadruje pocity, ako hnev, smútok, radosť, záujem, prekvapenie, strach, zúrivosť, hnus, opovrhnutie a hanba. Dalo by sa aj povedať, že predstavuje medzinárodnú reč. Samozrejme okrem toho, že sú trvalé gestá a mimika, ktorú dokážeme odsledovať, sú aj také, ktoré sa naučíme počas svojho života.

 

Veľmi dôležité je, aby sme sa naučili vnímať komunikačného partnera pri komunikácii. Jeho pohyby, mimiku, gestikuláciu. Keď ho sledujeme pozorne , dokážeme odhaliť, kedy je z nás unavený, alebo opačne, či ho zaujíma to, čo mu hovoríme. Celým telom nám vyjadruje to čo si myslí a cíti. Všetko, čo by naozaj chcel, len to nevysloví.

 

A teraz niečo aj odhalíme

 

Prvé, čo vnímame pri komunikácii, je očný kontakt. Ak sa komunikačný partner stráni očnému kontakt a pozerá okolo seba do priestoru, znamená to, že sa bojí, má trému. Nemá pocit bezpečia, najradšej by utiekol. Očný kontakt je veľmi dôležitý pri úprimnej komunikácii, samozrejme primerane. Nemá byť ani agresívny - to by znamenalo opovrhovanie, nadradenosť, ale ani nedostatočný - ktorý vyjadruje strach.

 

Ako zistíme, či nám niekto klame?

 

U detí je to jednoznačné. Dá sa to odpozorovať aj z pohybu očí. Väčšinou ak si niekto tvorí obraz - čiže si vymýšľa - pozerá vpravo hore. Okrem toho deti, keď klamú priložia si ruku k ústam. Akoby tým chceli svoju lož zatlačiť naspäť. To isté robia aj dospelý, samozrejme už kultivovanejšie. Nie je to také očividné, ale sa to robí v jemnejšej forme. Desmond Morris, špecialista na reč tela hovoril, že lži sú šteklivé. Vyvolávajú dráždenie určitých nervových zakončení v tvári. Ak nás svrbí nos, ruka sa nedá zastaviť, siahne automaticky na tvár, aby dané miesto poškrabala. Niekedy toto gesto trochu pozmeníme a trieme si oko, akoby nám doň vletelo zrnko prachu. Interpretácia: „Viem, že je to lož, dúfam však, že to nie je vidieť.“

 

Sú aj ďalšie, veľmi zaujímavé vyjadrenia.

 

Klepkanie prstami je napríklad znak netrpezlivosti, čím signalizuje rečníkovi, aby už prestal hovoriť.

 

Ak má človek sklovitý pohľad, to tak isto znamená, že už veľmi nevníma to, čo mu hovoríme. Je buď unavený, alebo jednoducho potrebujeme svoju reč niečím oživiť. ....atď

 

Ako vidíme, reč tela nám hovorí oveľa viac, než slová. Stačí, ak sa naučíme jednotlivé znamenia a budeme otvorene pozorovať komunikačného partnera. Dostaneme tak cenné informácie, ktoré nás posúvajú ďalej. Spoznáme tak aj seba, ale aj druhého človeka.

 

Doplnkové informácie