Človek môže uspieť takmer v hocičom, čomu je neobmedzene nadšený.
Charles Schwab

Život je zmena

"Život je ako stavebnica. Stačí odobrať jedinú kocku a všetko, čo sme stavali sa zrúti. Až neskôr pochopíme, že to zrútenie bola vlastne šanca postaviť niečo ešte krajšie...."(Oscar Wilde)

 

Často krát sa stane, že si človek niekoľko rokov buduje život, myslí si, že žije v rovnováhe, v šťastí, má ideálnu rodinu, ideálne zamestnanie. Zrazu príde nejaká zmena, napríklad strata zamestnania, alebo hoci strata partnera, manžela, manželky, rozvod a človek sa úplne zrúti. Prečo??? Veď sme predtým boli takí šťastný. Lenže v tomto prípade by to znamenalo len to, že to šťastie bolo falošné a povrchné. Počas mojej praxe dosť často počujem, že niekomu, kto stratí svoje zamestnanie, kde je zamestnaný 10-20 rokov, vyrastú jeho deti a odsťahujú sa alebo stratí partnera, že sa už im nechce žiť. Že jeho život nemá zmysel. To je naozaj našim šťastím, to zamestnanie, ten majetok, ten partner???? Samozrejme, že nie.

 

Prečo potom ten pocit nešťastia, bezmocnosti, strachu, hnevu? Je to preto, lebo človek je naučený od malička lipnúť na veciach, na stereotype, na "istote". Samozrejme potom, keď nastane v jeho živote zmena, nevie čo so sebou, keďže roky pracoval na tom - samozrejme nevedome - aby tá väzba bola čím silnejšia a zrazu všetko zmizne. Lenže ide o to, aby sme tie roky pracovali nie na vytváraní čím silnejších väzieb medzi nami a okolím, ale pracovali na sebe. Aby človek vybudoval seba, svoje vlastné zdravé sebavedomie a istotu v sebe. Je veľmi dôležité ako človek rozmýšľa, alebo či je ochotný zmeniť svoje myslenie a prijať fakt, že každá jedna zmena nás posúva dopredu. A to nie iba pozitívne, ale aj na prvý pohľad negatívne zmeny posúvajú človeka. Práve z tých zmien rastieme. Keby sme robili stále tie isté veci, tú istú prácu, ako by sme rástli? Kde by bola výzva, ktorá by nás nútila pracovať na sebe, rozmýšľať, učiť sa??? Ísť ďalej, ísť dopredu??? Život je zmena, a keď sa bojíme zmeny, bojíme sa života. Nebojme sa života, ale ho žime naplno, s radosťou. Život je veľká nádoba plná pokladov a je len na nás, či si vyberieme z tých pokladov niektoré, alebo si vyberieme len jeden zlatý peniaz, nič si za to nekúpime a počas celého života to budeme schovávať so strachom, že ho stratíme. Prejde náš život a budeme ľutovať veci, ktoré sme urobiť mohli a neurobili, lebo sme sa báli. Možno tie zmeny, ktoré nám prináša život na prvý pohľad nie sú príjemné a nezdajú sa byť ani pozitívne. Avšak, keď sa snažíme novú situáciu používať čo najpozitívnejšie a vyčerpať všetky možnosti, ktoré nám daná situácia ponúka, odstupom času prídeme na to, že nič lepšie sa nám nemohlo stať. Okrem toho budeme vnútorne silnejší, istejší ako hocikedy predtým. Nezabudnime, že nič nie je cennejšie, než vnútorné šťastie človeka, kedy je vyrovnaný sám so sebou, lebo cíti vlastnú silu a vie, že ho nič neporazí. Nech mu život prinesie akúkoľvek výzvu, on to prijme s radosťou a pokorou, lebo on je vo vnútri silný a šťastný človek, ktorý je inšpiráciou aj pre ostatných......

 

Doplnkové informácie